Mikroplasty a zdravie: vedecké výskumy

Čo sú mikroplasty?

Všetky plastové častice menšie ako 5 mm sú definované ako mikroplasty. Mikroplasty rozdeľujeme na primárne a sekundárne. Primárne sú tie, ktoré sa dobrovoľne vyrábajú priemyselnou činnosťou a používajú sa vo výrobkoch ako sú mydlá, šampóny, čistiace prostriedky alebo zubné pasty. Ich použitie zlepšuje vlastnosti produktu, napr. peelingových mydiel. Sekundárne mikroplasty sú na druhej strane tie, ktoré vznikajú nedobrovoľne v dôsledku rozbitia alebo opotrebovania hlavného plastového predmetu (napríklad nákupnej tašky alebo jednorazového taniera). K tvorbe sekundárnych mikroplastov môže dôjsť vplyvom prírodných javov ako pohyb vĺn morí a oceánov, slnečných lúčov, vetra, ale aj pôsobením mikróbov. Napokon, k ich vzniku môže dôjsť aj v dôsledku trenia pneumatík o asfalt alebo v dôsledku prania syntetického oblečenia v práčke.

Vedci bijú na poplach

Svet vedy je jednotný vo viere, že ľudia prijímajú alebo vdychujú úlomky mikroplastov prostredníctvom konzumovaných potravín, pitnej vody a vzduchu, ktorý dýchajú. Začiatkom roku 2021 bol v časopise Science publikovaný výskum, ktorý viedli profesorka Juliette Legler a profesor Dick Vethaak. Zdôraznili potrebu hĺbkového štúdia tohto javu. Akonáhle sa mikroplasty dostanú do tela alebo s ním prídu do kontaktu, mohli by ovplyvniť činnosť  orgánov a spôsobiť reakcie, ktoré sú podľa výskumného tímu málo preskúmané. Môže sa jednať o zápalové a imunitné reakcie.

Mikroplasty sú teraz všade. Sme v nich zahalení ako v mraku. Každý deň vznikajú ďalšie a budú s nami po stáročia. Problém je v tom, že momentálne nevieme, aké sú úrovne koncentrácie. Riziko dôsledkov na človeka vyplývajúce z doterajšej absorpcie mikroplastov je vypočítané ako nízke, ale „nízke percento absorpcie častíc nie je nevyhnutne irelevantné pri zvažovaní expozície počas života a v dôsledku možnej akumulácie v tkanivách a orgánoch“.

Vedci tiež uvádzajú, že samotné mikroplasty môžu byť nosičmi patogénov, mikroorganizmov, ako sú napr. vírusy.

Nový výskum pľúcnych následkov

Ďalším výskumom v reakcii na tvrdenia profesora Vethaaka a profesorky Legler, bola študia, ktorú zverejnil tím výskumníkov z Floridskej štátnej univerzity. Štúdia sa zaoberala možným poškodením pľúc spôsobeným vdýchnutím a požitím mikroúlomkov plastu. Medzi zaznamenanými údajmi sa objavuje jasná zmena na strane tých buniek, ktoré boli vystavené „kontaktu“ s mikroplastmi len niekoľko dní. Je správne zdôrazniť, že v súčasnosti sa nehovorí o bunkovej smrti, ale „len“ o významných a dôležitých zmenách.

Výskum sa uskutočnil tak, že sa pľúcne bunky v Petriho miske vystavili množstvu polystyrénu (bežný polystyrén). Tento prvok bol zvolený práve pre jeho široké využitie v produktoch, ktoré používame každý deň, a teda ako jeden z najviac znečisťujúcich plastových materiálov životného prostredia. Niekoľko dní po začiatku experimentu pľúcna bunka drasticky zmenila svoj tvar. Vedci tiež zaznamenali silné spomalenie metabolických procesov samotnej bunky a inhibíciu jej množenia. Profesor Qing-Xiang Sang uviedol, že plasty sú veľmi užitočné materiály pre každodenný život. Sú nepostrádateľné, ale ako ľudia chceme žiť zdravo, takže musíme myslieť na spôsoby, ako minimalizovať potenciálne negatívne účinky plastov.
Dokument prezentovaný tímom Floridskej štátnej univerzity podčiarkuje rovnaký odkaz ako ten od profesorov Leglera a Vethaaka: sme len na začiatku skúmania následkov mikroplastov na ľudské zdravie. Existuje veľa obáv a predpokladá sa, že môžu existovať dôležité korelácie aj s najzávažnejšími respiračnými poruchami, ako je zápal pľúc, astma, rakovina pľúc, fibróza a je dôležité, aby výskum pokračoval ďalej.