Logo webu
Slovenská verzia
Prejsť na českú verziu
Otvoriť vyhľadávanie
Otvoriť menu

Aký je správny pitný režim?

Voda je životodarnou tekutinou, bez ktorej sa naše telo jednoducho nezaobíde. Rozhodne nie viac ako dva, maximálne tri dni. Napríklad u jedla sa vedci a lekári zhodujú na tom, že naše telo bez neho dokáže prežiť až 60 dní. Aj napriek tomu však na dôležitosť pitného režimu pravidelne zabúdame. Negatívne dôsledky nedostatočného príjmu tekutín sú pritom skutočne nebezpečné.

Okrem kozmetických nedokonalostí v podobe hlbokých vrások, pigmentových škvŕn a suchej pokožky sa vystavujeme tiež riziku vzniku ľadvinových kameňov a ďalších nepríjemností, ktoré môžu mať na našu psychickú a fyzickú stránku nepriaznivé dôsledky. Ako poznať, že pijeme veľa alebo naopak málo? Máme pre vás niekoľko rád a tipov, ktoré sa oplatí držať.

2,5 litra vody? Je to dostatok?

Z nedávno uverejnených štúdií vyplýva, že zhruba tri štvrtiny Slovákov vypijú počas dňa jeden až dva litre tekutín. Odporúčaným množstvom sú pritom dva až dva a pol litra tekutín denne. U športovcov alebo osôb, ktoré vykonávajú fyzicky náročné povolanie, sa odporúčané množstvo tekutín pochopiteľne zvyšuje. Nutné podotknúť, že v tomto prípade ide o veľmi všeobecnú (mnohými z nás zažitú) poučku. Oveľa lepšiu vypovedajúcu schopnosť má pomer prijatých tekutín na váhu človeka. Na 15kg hmotnosti je potrebné vypiť 500ml vody. 

pitný režim

Nedostatok tekutín znamená vrásky, zápchu i bolesť hlavy

Ako poznať, že telu chýbajú tekutiny? Ako prvý reaguje mozog. Človek sa cíti malátne, unavene, bez energie, ale aj životného elánu. V tejto fáze sa môžu dostaviť aj veľké bolesti hlavy. Strata tekutín na úrovni 2 % telesnej hmotnosti predstavuje stratu až 20 % výkonu. Pokiaľ by však strata tekutín presiahla 5 %, môže dôjsť dokonca k prehriatiu organizmu, obehovému zlyhaniu a šoku. Na tomto mieste si pravdepodobne hovoríte, že chýbajúce tekutiny v tele predsa signalizuje veľký smäd. Bohužiaľ ani pocit smädu nie je tak úplne smerodajný. Objavuje sa pri strate tekutín na úrovni 2 %, ale zároveň sa znižuje s vekom alebo určitými druhy ochorenia. 

Keď telo vystavujete dlhodobej dehydratácii, môžete pozorovať zmeny na koži v podobe hlbokých vrások alebo lúpajúcej sa šupinkovej kože. Dostaviť sa môže aj zápcha, pocit nepríjemného dychu, priberanie na váhe, ale aj zmena farby moču (moč býva obvykle tmavý a zakalený). Neskôr sa môžu dostaviť problémy s ľadvinami, ktoré môžu skončiť pre daného jedinca fatálne.

správny pitný režim

Pár rad na správny a zdravý pitný režim:

1. Deň začnete pohárom čistej vody, ktorú vypijete ihneď po prebudení.

2. Nenechávajte príjem tekutín na večer, ale pite počas celého dňa. Vaše telo by nemalo byť bez vody viac ako 2 hodiny. Nárazovým pitím vo večerných hodinách iba zbytočne zaťažujete ľadviny (a v noci toho aj tak veľmi nenaspíte)

3. Ideálne konzumujte čistu vodu a nízko alebo stredne mineralizovanú vodu bez sladkých sirupov. Striedať ju môžete s čajom (vyhnite sa čiernemu), ale napríklad aj domácim vývarom. Od veci samozrejme nie sú ani ovocné a zeleninové šťavy.

4. V horúčave a pri zvýšenej fyzickej záťaži zvýšte príjem tekutín.

5. Deti a seniori mávajú znížený pocit smädu, preto je potrebné na ich pravidelný pitný režim dôkladne dozerať.

6. Káva, čierny čaj a alkohol telo zbytočne dehydratujú. Pokiaľ patríte medzi silných „kávičkárov“ alebo častých konzumentov alkoholu, mal by byť Váš denný príjem tekutín ešte vyšší, než je odporučené množstvo.

7. V teplom počasí by sa teplota konzumovaného nápoja mala pohybovať v rozmedzí 10 – 12 °C, v chladnom počasí 12 - 15 °C.

8. Nedostatok tekutín sprevádza sucho v ústach, tmavý moč, neschopnosť sústrediť sa a únava.

9. Počas choroby či horúčkovitých stavov je potrebný príjem tekutín zvýšiť.

10. Preferujte vodu z podzemných zdrojov, ktorá je chránená proti znečisteniu. Pokiaľ pijete vodu z kohútika, nechajte ju odstáť, aby z nej vyprchal chlór, ktorým sa dezinfikuje. Použiť môžete aj filtračné kanvice, ktoré zlepšujú chuť a kvalitu vody z kohútika a odstránia z nich nielen nepríjemný zápach chlóru, ale aj ťažké kovy, ako sú olovo, zinok a meď, niektoré herbicídy a pesticídy.

Pošlite článok známemu